S pedagógmi a študentmi Strednej zdravotníckej školy na Strečnianskej ulici v Bratislave

Hviezdoslavov Kubín je stálica medzi amatérskymi súťažami v umeleckom prednese poézie i prózy, a v tvorbe divadiel poézie. Tento rok o ňom budeme hovoriť viac, než inokedy. Nečudo. O necelý mesiac, 18-teho júna sa začne celoštátne kolo jubilejného 70-teho ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Súpiska všetkých doterajších víťazov by bola veľmi dlhá, tak spomeňme aspoň niektoré známe mená- Jozef Bednárik, Karol Horák, Ján Grešo , Eva Chalupová, Zuzana Jariabková, ale aj Milan Lasica, Peter Mikulík, Ľubo Roman, Oľga Rúfusová, či Július Satinský, a mohli by sme pokračovať ďalšími zvučnými menami. Seriál o Hviezdoslavovom Kubíne pripravbila Hana Michalčíková.

Prijímacie skúšky na školský rok 2024/2025 - na gymnáziá, stredné odborné školy, školy umeleckého priemyslu či konzervatóriá sú v plnom prúde. Deviataci si vyberajú aj študijné a učebné odbory v oblasti gastronómie. Perspektívu má aj učebný odbor kuchár-mäsiar. Kuchári a mäsiari zohrávajú kľúčovú úlohu v stravovacom priemysle. Odborníci v tomto „remesle“ majú možnosti zamestnať sa nielen v reštauráciách a hoteloch, ale aj v cateringových spoločnostiach, školách, nemocniciach , prípadne vo svojich prevádzkach. O budúcnosti služieb v gastrosektora pripravila Seriál Rádia Regina Beáta Repíková.

Program Aplikovaná ekonómia rozvíja na stredných školách podnikavosť, ekonomické myslenie, finančnú gramotnosť a praktické zručnosti pre budúcu kariéru stredoškolákov. V rámci neho si žiaci zakladajú akciové spoločnosti, s ktorými prechádzajú celým podnikateľským príbehom. Vyvrcholením ich celoročnej snahy je Veľtrh podnikateľských talentov, ktorý bol nedávno v Bratislave a na ktorom nechýbala ani Mária Babinská.

Tento týždeň sa budeme pohybovať v Leviciach, presnejšie v jednej jedinej tamojšej budove. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, židovskú školu, ktorá je čerstvo opravená a prebudovaná. Židia mali v tomto meste svoju školu už v 19. storočí, nová školská budova však bola postavená neskôr. Do jej histórie nás zavedie Michal Herceg.

30 rokov speváckeho súboru Dúbravanka

Užitočné, či neužitočné – ľudia radi rozdeľujú obyvateľov prírody podľa ich úžitku pre seba alebo škôd, ktoré im dokážu napáchať na majetku či poliach... Pokiaľ príroda takéto delenie neozná, pretože každý tvor je v nej dôležitý v minulosti bol za jedného z najväčších škodcov našich polí považovaný syseľ, pretože prevládala predstava, že kradne gazdom obilie a robí si z nich veľké zásoby. Syseľ z prírody vymizol aj kvôli intenzívnemu obhospodarovaní klrajiny. Aktivity ochranárov vracajú sysle späť do krajiny. Prečo? Zaujímalo Tatianu Šuškovú.

Príbeh na špičkách... z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej

Už len pár dní a pripomenieme si jedno významné výročie. Šiesteho apríla roku 1824, teda presne pred 200 rokmi, sa v Novom Meste nad Váhom narodila Anička Jurkovičová, neskôr Hurbanová. Poznáme ju ako prvú slovenskú ochotnícku herečku. Kým sa nevydala za národovca Jozefa Miloslava Hurbana, žila v Sobotišti neďaleko Senice. Sprievodcu jej životom robí Michal Herceg.

Spoločnosť priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar – podporuje od roku 2008 štipendijný program „Vzdelávaním k úspechu“. Pomáha tak vzdelávať deti, mládež a mladých dospelých z Centier pre deti a rodiny, z náhradných rodín a zo sociálne znevýhodnených rodín. V uplynulých dňoch odovzdávali štipendiá a príbehy niktorých ocenených štipendistov vám prináša Beáta Repíková.