Rešpektovaná autorka Tamara Duda porozpráva nielen o svojom románe Dcérka, ktorá sa stala knihou roka BBC, ale aj o písaní v čase vojny a o tom, čo sa deje na Ukrajine. Dej románu sa odohráva na jar a v lete roku 2014 v Donecku, ktorý sa bráni ruskej agresii. Hlavná hrdinka sa zapája do odbojového hnutia a jej príbeh je akousi metaforou pre všetko, čo sa stalo obyvateľom východnej Ukrajiny.

Hosťom Peny dní_FM bol publicista, scenárista a stand-up komik Tomáš Hudák, ktorý na sklonku minulého roka debutoval aj ako spisovateľ. Jeho román Amerikáni sa hneď vyšplhal na čelo rebríčka najpredávanejších kníh na Slovensku. Na základe rodinnej histórie rozpráva príbeh slovenských emigrantov, ktorí si na začiatku 20. storočia budovali nový život v americkom Pittsburghu. ďaleko od domova. Nielen o jeho knihe sa budeme rozprávať už v stredu večer na Rádiu_FM.

Po vydaní debutovej zbierky Izba v inom svete označili Maríu Elísabet Bragadóttir za vychádzajúcu hviezdu islandskej poviedky. Kniha zaujme čitateľov sviežou, nevtieravo feministickou perspektívou a záberom najmä na život mladej generácie. Islandská hviezda bola hostkou relácie Pena dní_FM.

V Pene dní_FM sme sa rozprávali o románe Pod kožou, ktorý získal v roku 2021 najvýznamnejšie brazílske literárne ocenenie Cenu Jabuti - naším hosťom bude rešpektovaný afrobrazílsky spisovateľ Jeferson Tenório. Román Pod kožou je dôležité a neúprosné dielo, ktoré nás poľudšťuje a zároveň zbavuje akejkoľvek nevinnosti zoči-voči rasistickej mašinérii, čo stále ničí životy najrozmanitejšími spôsobmi. Zároveň je dojímavým i drsným rozprávaním o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi a o tom, aký vplyv má na život farba pokožky.

Jana Wernerová je spoluzakladateľka košického Divadla Na peróne, v ktorom pracuje ako umelecká šéfka, režisérka, herečka, scenáristka a projektová manažérka. Prednedávnom jej vyšiel vynikajúci beletristický debut Kolotočárka o dospievaní v kolotočiarskej maringotke. Je to príbeh o živote na kolesách, kde buchnutie dverami rozkýva celý vratký dom, o živote, ktorý vonia diaľkami, pestrofarebným tovarom i ružami z krepového papiera. Zároveň aj hlbokou výpoveďou o solidarite, nádeji a tvrdošijnej túžbe nájsť si svoje miesto vo svete.

Enfant terrible si kupuje jednosmerný lístok – to je názov debutovej knihy Kristiána Lazarčíka, laureáta ceny Poviedka 2022 a úspešného scenáristu. Zbierka ôsmich poviedok tematizuje otázky sexuálnej či rodovej identity a približuje zložitosť situácie, v ktorej sa ocitá človek neschopný uniknúť z násilného partnerského alebo rodinného vzťahu. Ide o ťaživú výpoveď o generácii dnešných dvadsiatnikov a širšie tiež o spoločnosti, ktorá len ťažko a s nechuťou akceptuje akúkoľvek inakosť.

Hostkou našej relácie bola debutujúca slovenská spisovateľka Jana Iru, ktorá po úspechu v literárnej súťaži Poviedka napísala román Detvanka - úprimný príbeh o dospievaní v čarovnom mikrokozme mestečka pod Poľanou. Na prelome tisícročí sa hlavná hrdinka učí rozumieť svetu, rodine aj sebe samej. Krajina sa mení, stáva sa súčasťou Európy a na sídliskách v malých mestách sa meníme my.

Keď sa povie deväťdesiate roky, niekto si vybaví mečiarizmus, mafiánov, skínov a všadeprítomné násilie. A niekto iný len vlastného otca, ležiaceho v izbe presiaknutej pachom stareckého moču, človeka bez minulosti aj budúcnosti. To je popis intímnej knihy Strieborná metalíza, v ktorej sa kolektívna pamäť stretáva s individuálnou. Jej autor, spisovateľ, publicista a prekladateľ Tomáš Hučko prišiel (nielen) o nej porozprávať.

Pena dní_FM s Petrom Gettingom / Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť. Kniha publicistu Petra Gettinga Studne mútne však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov – obraz kolaborantov s nacistickým režimom vojnového Slovenského štátu. A tejto knihe a kolaborantom, ktorí podporovali režim porušujúci elementárne ľudské práva a dopúšťajúci sa zločinov proti ľudskosti, sa budeme venovať v najbližšej Pene dní_FM. Nie je to príjemné čítanie, má šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol našej histórie.

Čo určuje, kým sme, za koho sa považujeme? A môže existovať jedna jediná čistá kultúra? Aj nad takýmito otázkami sa zamýšľa poľská reportérka Ludwika Włodek vo svojej knihe Štyri vlajky, jedna adresa, kde rozoberá dejiny Spiša a jeho neuveriteľnú rôznorodosť. Podľa nej skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape.