Majiteľ televízie Markíza PPF Group, stojí aj za našim mýtnym systémom. Aktuálne sa štát dohodol na dodávke nového mýtneho systému a to so spoločnosťou CzechToll. Vlastníkom Czechtollu je PPF Group. „Či to má nejakú časovú súvislosť môžeme len špekulovať, v každom prípade je ale nespochybniteľné, že od decembra 2023 sa SkyToll, respektíve CzechToll dostal k novým, veľmi lukratívnym zákazkám za desiatky miliónov,“ hovorí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu.Spor o budúcu podobu spravodajstva televízie Markíza síce nekončí, situácia sa ale deeskaluje a štrajk nie je aktuálne na programe dňa. Zamestnanci Markízy v spoločnom verejnom videoposolstve oznámili, že neodchádzajú no zároveň deklarujú že na štrajk dnes nie je dôvod. Vedenie televízie to ocenilo ako pozitívny krok v smere riešenia "cestou racionálneho dialógu."O novinárskej slobode, nezávislosti žurnalistiky či tlaku majiteľov na redakčnú slobodu sa toho povedalo - a to aj u nás v Aktualitách, naozaj veľa. Aké je ale možné biznisové pozadie kauzy Markíza 2024? Televíziu totiž vlastní český koncern PPF Group no a tento istý subjekt je i za spoločnosťou Czechtoll, ktorá má aktuálne vybudovať náš nový mýtny systém a zabezpečiť výber mýta na najbližšie roky. Sú teda úvahy o akomsi "výmennom obchode" iba čírou špekuláciou? Práve "Mýtny tender" pritom patrí medzi jednu z ikonických káuz prvej Ficovej vlády. No a vážne pochybnosti vyvoláva aj jej aktuálny vývoj. Téma pre Xéniu Makarovú z Nadácie Zastavme korupciu. No a priestor dostane aj Marián Kulich z oz Mier Ukrajine, ktorá zorganizovala verejný protest na podporu redaktorov Markízy.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Mierny nárast Smeru a rovnako mierny – no pokles PS, s odstupom Hlas, Republika, KDH a SaS a na pôde europarlamentu aj Demokrati a Maďarská aliancia. Naopak mimo hnutie Slovensko, SNS či Kotlebovci. Tesne pred moratóriom prichádza posledný z predvolebných prieskumov tohtoročných eurovolieb z dielne agentúry IPSOS. Tzv. interval spoľahlivosti – a teda percentuálna odchýlka však nedáva istotu europarlamentnej účasti stranám od KDH nižšie. Pozrieme sa na to so sociológom Romanom Pudmarčíkom z Ipsosu.Aj táto kampaň je poznačená klesajúcou úrovňou transparentnosti – to zas konštatuje Michal Piško z TransparencyInternational Slovensko. Transparency aj pred týmito voľbami monitorovala kampane jednotlivých strán. Na čele rebríčka skončila trojica PS, KDH a SaS, na chvoste Smer a Hlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový prezident Peter Pellegrini si napriek odchodu zo strany Hlas ponechá stranícku funkciu zakladajúceho predsedu. Strana pre neho upravila stanovy a aj ako prezident bude mať konkrétne kompetencie v straníckej politike. Budeme teda mať prvého aj oficiálne straníckeho a koaličného prezidenta? Analytici sa zhodujú, že ide o porušenie tradície nadstraníckosti prezidenta.Nie je to však v konečnom dôsledku lepšie, ak prezident svoju straníckosť transparentne prizná, ako keď bol napríklad Ivan Gašparovič podľa vlastných slov „akoby člen Smeru?“?V dnešnom podcaste budete počuť nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja-Eštoka, jeho podpredsedu Erika Tomáša, bývalú predsedníčku PS Irenu Bihariovú, ktorá nám pozorpávala o odstrihnutí sa Zuzany Čaputovej od jej pôvodnej strany, politológa Pavla Baboša, aj bývalého ľavicového politika Petra Weissa.Moderuje Peter Hanák. Nahrávali aj Michaela Paulovič, Natália Jabůrková a Marek Bíro.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom? Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.Moderuje Denisa Hopková.

Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“. A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“. Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča. Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prakticky okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona BubánováHoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase."Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu? "Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer. Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.