Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje   myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi   prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si   vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba,  ktorých  stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak  nádherným a  nenapodobiteľným. Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím? Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci,   čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi,   podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“. Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky. Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk. Keď som písala príbeh o tom, ako som sa stále motala v pätách za mojou  prastarkou, dostala som otázku od mojej sestry:„Prečo sa hrabeš stále v  minulosti? Ja si tieto veci nepamätám. Že si to vôbec pamätáš?“ Naozaj  sa zaoberám minulosťou, aby som mnohé pochopila a mnohé sa naučila. Lebo  dostanem odpovede na otázky, ktoré ani neviem, že potrebujem vyriešiť,  aby som sa posunula ďalej vo svojom živote.

Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje  myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi  prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si  vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých  stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a  nenapodobiteľným. Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím? Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci,  čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi,  podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“. Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky. Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk. Ako si pamätám, trávili sme nedele pokojom a oddychom. „Držíme nedeľu,“ hovorievali moje staré mamy. Ja som si túto tradíciu zachovala a držíme nedele a sviatky. Nedeľa aj sviatky sú pre mňa dni a čas, keď nerobím nič z domácich prác alebo z pracovných povinností. Sú to dni, ktoré venujem sebe, rodine a našim spoločných záľubám a aktivitám.

Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným. Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím? Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“. Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky. Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk. Vitaj, pani Fantázia - je to o  fantázii, je to o poznaní jej dôležitosti v živote, mojom a aj mojich  detí. O tom, ako aj nuda môže byť veľmi dobrá a priniesť krásne momenty  do života. Ako vďaka fantázii tvorím príbehy a rozširujem svoj svet  vnímania vecí okolo nás. 

Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným. Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím? Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“. Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky. Moje písačky nájdete na www.anickahribikova.sk. „Dôležité je to, čo v živote zažiješ,“ tú vetu som počula, keď som  sedela u kaderníčky v kresle. Cinkla mi do ucha a nechala stopu v mysli,  aby som sama nad tým premýšľala. A na čo som prišla? Nájdime si svoje  zážitkovo a nechávajme sa strhávať opojnými a čarovnými udalosťami  bežných dní.

Pred 2 rokmi som začala spontánne písať – klásť na papier moje myšlienky, moje vnútorné výpovede. To, čo ma postretne. To, čo mi prebehne mysľou. To, na čo si spomínam. To, čo mi život pripraví a čo mi ponúkne, aby som prežila, aby som si vychutnala, aby som sa popasovala. Ľudí, ktorých mám okolo seba, ktorých stretávam, ktorí už odišli, ktorí v ňom sú a robia ho tak nádherným a nenapodobiteľným. Ja žijem svoj život a píšem o ňom. Prečo to robím? Môj vnútorný „pohon“ ma ženie a prebúdza vo mne impulzy, aby som veci, čo pozorujem, situácie, čo zažívam, teórie, čo používam v praxi, podávala ďalej. Niekomu pre inšpiráciu, inému pre porovnanie, niekomu pre zdieľanie, či pre potešenie. Pre hľadanie inej cesty, pre povzbudenie, alebo len tak – pre mávnutie rukou s krátkou poznámkou: „veď ja to poznám“. Verte, či nie, mne to jednoducho robí dobre...hreje ma pri srdci a to teplo je obohacujúce. Nakuknite do mojich myšlienok, mojich príbehov, môjho srdca, teraz už v podobe audio nahrávky. Káva na terase je o tom, čo sa mi preháňa v hlave, keď  sedím na terase a vychutnávam si šálku rannej kávy na začiatku jari. O tom, ako premýšľam o sebe s odstupom času a získaných skúseností. O dieťati v mojom vnútri.