Vyše 200 rokov za mrežami. Taký je súčet trestov, ktoré si odsedeli spisovatelia prenasledovaní komunistickým režimom v 50. rokoch. Ich príbehy približuje Ján Bábik v knihe Spisovatelia za mrežami (Slovenské literárne centrum, 2026).V podcaste hosť vysvetľuje, kedy sa začal venovať tejto téme, ktoré osudy ho zasiahli najviac a prečo by sme na obdobie politických procesov nemali zabúdať. „Päťdesiate roky sa u nás zľahčujú. Bolo to najťažšie prenasledovanie spisovateľov v mierovom období,“ hovorí Bábik. Po nástupe komunistov sa začalo systematické odstraňovanie politických oponentov. Represie sa nevyhli ani samotnej strane: „Keď sa komunisti chopili moci, bolo jasné, že demokratickými prostriedkami si ju neudržia. Potrebovali likvidovať svojich politických oponentov. Napokon v rámci Stalinovej teórie, že aj v komunistickej strane sa zakuklili nepriatelia, prišlo aj v Československu k niekoľkým politickým procesom proti vysokým komunistickým funkcionárom, ako bol proces proti Slánskému. Boli medzi nimi aj slovenskí spisovatelia, Vladimír Clementis bol popravený.“Jedným z najsilnejších príbehov je pre autora osud Rudolfa Dobiáša. „Mal iba 19 rokov, keď ho zadržali pre karikatúru, na ktorej zobrazil Stalina a Gottwalda, ako sa po smrti škvaria v pekle. ŠtB to zachytila a urobila z toho exemplárny proces. Ako 19 ročný si vypočul 18 ročný trest. Nezlomilo ho to. Je to pre mňa slovenský Solženicyn. Svoje zážitky i svedectvá ďalších väzňov spracoval na vysokej literárnej a faktografickej úrovni.“Podcast ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Bratislava je v troskách, ľudia sú na dne a moc má v rukách Vodca. V dystopickom románe Dištrikt 45 (Morgonrock, 2024) je sloboda minulosťou a obyčajné jahody luxusom. Autor knihy Peter Gärtner v podcaste vysvetľuje, prečo si vybral práve tento žáner, približuje napínavý príbeh a prezrádza, čím sa pri jeho písaní inšpiroval.Hosť hovorí aj o svojej predchádzajúcej knihe „Depešáci“, ktorá z jeho kníh u čitateľov zarezonovala najviac. V rozhovore spomína aj na stretnutia s Milanom Lasicom, keď pracoval na knihe „Radostná správa. Komiksový príbeh legendárnej dvojice.“ Spisovateľ má vlastné bábkové divadlo. A aké je detské publikum, ktoré tak dôverne pozná? „Najťažšie je zaujať deti, ktoré sú odkojené obrazovkami, majú roztrieštenú pozornosť, sedia v triede a za každú cenu musia na seba upútavať. Stále musia niečo hovoriť, sú múdrejšie ako ja, vtipnejšie ako ja. Chýba im pozornosť, ktorú doma nedostali.“ A dodáva: „Vo Fínsku, keď máte päťkára, tak jemu sa učiteľ intenzívne venuje. U nás stále vidno, že päťkárov posadia dozadu do lavice a ani sa od nich neočakáva, že budú pozerať divadlo. Hlavne nech nevyrušujú."Podcast ⁠⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

„Je to kniha, na ktorú mám zatiaľ najväčšie a najlepšie odozvy,“ hovorí hosť v štúdiu, spisovateľ a režisér Viliam Klimáček. V rozhovore predstaví svoju zbierku poviedok hejtovaňja (Marenčin PT, 2025), za ktorú minulý rok získal Cenu Dominika Tatarku a tento rok nomináciu na Cenu René. Mimoriadne zábavné poviedky tematizujú naše národné mýty, mentalitu a frustrácie. „Nad týmto národom je lepšie smiať sa než plakať,“ konštatuje autor v podcaste. „Často pozerám cez plece do našej minulosti, lebo keď to nebudeme robiť, napáchame tie isté chyby, aké sa vtedy stali.“ Vyjadruje sa aj k aktuálnemu dianiu vo svete: „Zrazu sa začnú diať veci, ktoré boli predtým nemysliteľné a stanú sa novou normou a to je nebezpečné. Čo proti tomu môže robiť človek, ktorý píše? Dostať to do svojich riadkov a dúfať, že ľudia úplne nezblbnú.“Zakladateľ divadla GUnaGU hovorí aj o pripravovaných premiérach a prepojení divadla s literatúrou: „V tejto knihe je najintenzívnejšie a najúprimnejšie zachytené všetko, čomu sa 40 rokov venujem v divadle.“Podcast ⁠⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Básnik a učiteľ Viktor Suchý sa po dvoch rokoch strávených v Číne, kde učil čínskych študentov slovenčinu a slovenskú literatúru, vrátil na Slovensko. V podcaste rozpráva o svojej zbierke básní s názvom bez veľkých písmen (Horská lucerna, 2025), ktorá obsahuje haiku v štyroch cykloch ročných období. Podelí sa o svoje dojmy z čínskeho akademického a literárneho prostredia: „Čínski študenti sú veľmi disciplinovaní ale nie sú príliš iniciatívni.“ Prezradí aj to, či ho v Číne niečo prekvapilo a či vnímal obmedzenie slobody v tejto krajine. V novej Cvernovke založil Kabinet pomalosti, v ktorom pôsobí aj Klub pomalých čitateľov. „Vážim si, že do nášho knižného klubu chodia ľudia, ktorí sa literatúre nevenujú profesionálne.“ Autor v rozhovore hovorí aj o knihách, ktoré nedávno čítal: „Nadchli ma knihy Lászlóa Krasznahorkaiho, skvelého maďarského spisovateľa.“Podcast ⁠⁠⁠Knižná revue⁠⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Rozišiel sa so svojím starým ja. V knihe sa obnažil až na kosť a píše o veciach, o ktorých sa bojíme hovoriť nahlas – o samote, inakosti, hneve, láske, rodine aj smrti. Spisovateľ Jakub Spevák v podcaste otvorene rozpráva o svojom otcovi, ktorý zomrel na rakovinu a on mu nestihol povedať, že je gay. V knihe Všetko, čo som ti nestihol povedať (N Press, 2025) píše o vlastnej skúsenosti s queer identitou: „V skutočnosti je to príbeh nielen queer ľudí. Ľudia sa v tom vedia nájsť v rôznych odtieňoch, inakosť je široká.“Nahrával hlasové správy svojmu zosnulému otcovi a na papier preniesol autentické pocity: „Aj keď tam boli bolestivé situácie, alebo emócie, ktoré nám ľudia hovoria, že by sme nemali cítiť, tak ja som do toho išiel. Odchádzanie vie mať v sebe aj kopec hnevu. Popri písaní som prijal všetko.“Otcova choroba zmenila všetko: „Otec mal rakovinu a my sme boli stratení. Je to veľký chaos, ťažko si človek zachová pokojnú hlavu. Myslím si, že akákoľvek reakcia na toto je v poriadku.“Podcast ⁠⁠Knižná revue⁠⁠ pre vás pripravuje ⁠⁠Slovenské literárne centrum⁠⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zbierka poviedok ⁠Kvety a klobásy⁠ (Marenčin PT, 2025) od ⁠Jany Micenkovej⁠ otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček predstavuje v podcaste svoju knihu Plánky (E.J. Publishing, 2025). Krátke príbehy o starobe, smrti a samote citlivo hovoria o človeku a jeho prežívaní. Jeden z čitateľov po dočítaní knihy povedal, že ho mrzí, že sa k nej nedostal skôr. Možno by vďaka nej lepšie rozumel mame, o ktorú sa staral na sklonku jej života. Autor vysvetľuje, že dielo vznikalo z osobnej skúsenosti: „Veci, o ktorých píšem musím mať prežité. Téma odchádzania a vädnutia mi prirodzene vstúpila do života cez moju starú mamu.“ Starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, rezonuje aj v rozhovore: „Umelá inteligencia nevykope priekopu na potrubie a nepostará sa o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Viem si predstaviť, že ak budem pri sile a kultúra už nebude potrebná, že by som raz pomáhal ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať.“Rodák z Liptovského Mikuláša porovnáva mesto kedysi a dnes. Hovoríme aj o jeho bohatej prekladateľskej a redakčnej tvorbe, o tom, ako sa mu píše próza a ako poézia. Rozprávame sa aj o tom, čo nám môžu priniesť pochmúrnejšie dni. „Učím sa mať rád aj dni, ktoré som v mladosti nemiloval. Aj v sychravom počasí si idem zabehať do lesa. Je ľahké mať rád pekné dni, ale naučiť sa mať rád tie škaredé, aj to nás niekde môže posunúť,“ uzatvára.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Erotické scény v románe Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej, ktorý vyšiel v 60. rokoch, boli na svoju dobu skutočne pohoršujúce – aj preto, že ich napísala žena. Trpký ľúbostný príbeh rezonoval práve pre svoju otvorenosť. Dielo sa vymedzovalo voči predstave, že city a vzťahy sú menej dôležité než budovanie socializmu. Blažkovú nazývali „slovenskou Saganovou“ a patrila k najčítanejším autorkám v Československu. Totalitný režim ju vyškrtol z literárneho života. Jej kultový debut sa teraz prekladá do anglického jazyka. V letnom špeciáli vám prinášame videopodcast z programu Trojica Air, ktorý podporuje prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry. O Nylonovom mesiaci sa rozpráva prekladateľka Katarína Wilmot s vydavateľkou Janou Cvikovou. Diskusiu vedie Dado Nagy.„V Anglicku žijem už 20 rokov a stále ma zaráža ako málo sa vie o živote za železnou oponou,“ hovorí prekladateľka. „Ide mi o to, aby som preniesla život z komunistického obdobia v Československu do anglickej literatúry.“ Vo videopodcaste vysvetľuje aj to, prečo ju kniha oslovila: „Irónia, ktorá srší z tej knihy sa mi veľmi páči.“  Minulý rok získala Jaroslava Blažková Cenu dvadsaťročia Anasoft litera.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame Ivanu Dobrakovovú, autorku knihy Iné myšlienky (Marenčin, 2025). „V mojich textoch sa veľa je,“ hovorí spisovateľka v podcaste. V poviedkach figurujú aj matky posadnuté zdravím stravovaním. Kontrolujú jedlo nielen sebe, ale aj svojim deťom. „Nevidím na tom nič zlé, ak si niekto dá na desiatu mrkvu s humusom, no v kontexte školy je to zaujímavé, keď všade naokolo vidíte nakrájané párky a Nesquik,“ vysvetľuje hostka.Hrdinky trpiace ortorexiou vidia v kapučíne mlieko cicavca plné sexuálnych hormónov. Podľa autorky za takýmto spôsobom uvažovania často stojí potreba mať veci pod kontrolou: „Rozumiem tomu, keď človek chce mať kontrolu nad svojím telom, keď nad inými vecami kontrolu nemá.“ Priznáva, že aj ona má s jedlom komplikovaný vzťah: „S jedlom mám problém celoživotne, tak ako veľa žien. S metabolickým syndrómom som bojovala 24 rokov.“Zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej desiatky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René: „Teším sa, že sa moja knihy prebojovala aj do študentskej Ceny René, lebo je zbytočné robiť tabu z niektorých vecí.“ Ivana v rozhovore prezradila aj svoje letné plány: „Kým bude teplo, budem plávať. Je to jediný moment, keď cítim, že žijem.“Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nové poviedky Dominiky Moravčíkovej s názvom Moment sily (KK Bagala, 2026) sa odohrávajú v tetovacom štúdiu, v azylovom dome, na opustenom odpočívadle, či na rodinnej oslave. „V každej poviedke je mužská postava, ktorá uvedie do pohybu svet a rutinu žien, ktoré ten svet obývajú. Prináša nebezpečenstvo, alebo rozbitie nejakých dojmov,“ približuje svoju novú knihu autorka. Jednou z hlavných postáv je aj tatérka s ekzémom: „Tatérske prostredie je pre mňa cudzie. Dlho som sa spytovala, na čo mám nárok, čo dokážem uchopiť a spoznať cez tvorbu a čo je potrebné spoznať mimo nej. Táto kniha sa dotýka prostredí a ľudí, ktorí sú mi vzdialení. Je to snaha priblížiť sa im a pochopiť ich.“ Hostka k názvu knihy uviedla: „Moment sily nevnímam ako niečo veľké, ale skôr ako niečo malé, povzbudzujúce, kofeínové. Chcela som názov, ktorý vyjadruje pohnutie, akési naštartovanie, alebo princíp pohybu.“ Posledná poviedka sa odohráva na rodinnej oslave: „Rodinné oslavy vedia byť ťažké a stresujúce, práve minulý týždeň som na jednej bola. Až ma zarazil pocit paniky, keď stom vstúpila do priestoru a videla členov rodiny, ktorých som dlho nevidela. Takéto úzkosti, strachy a boliestky sú v mojom písaní zdrojom, z ktorého tá literatúra vychádza.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.