Zbierka poviedok ⁠Kvety a klobásy⁠ (Marenčin PT, 2025) od ⁠Jany Micenkovej⁠ otvára viacero tém, medzi ktoré patria partnerské vzťahy, materstvo a tehotenstvo. Stretneme nevyspaté matky, ktoré pojedajú čipsy, a mužov, ktorí svojim ženám lezú na nervy. „U čitateľov najviac zarezonovala poviedka Denník tehotnej ženy,“ hovorí spisovateľka. „Hlavná postava je osamelá. Na záchode sa rozpráva s chrobákom, pretože s vlastným mužom si nemá čo povedať.“ Tému tehotenstva vo videopodcaste rozvíja ďalej: „Nie je nič nezvyčajné, keď má žena počas tehotenstva občas veľmi nepríjemné pocity. Som vďačná za materstvo a deti, ale chcela som poukázať na to, že mi nebolo najlepšie. Až po pôrode som si uvedomila, že to bola asi nejaká tehotenská depresia.“ Autorka, žije v Čechách a rozhovorí sa aj o tom, ako u našich susedov rezonuje slovenská literatúra: „Možno prichádza nová vlna slovenských autorov, ktorí prinútia českých čitateľov čítať aj po slovensky.“ Na záver dodáva: „Myslím si, že súčasná slovenská literatúra je v niečom odvážnejšia ako tá česká.“ Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček predstavuje v podcaste svoju knihu Plánky (E.J. Publishing, 2025). Krátke príbehy o starobe, smrti a samote citlivo hovoria o človeku a jeho prežívaní. Jeden z čitateľov po dočítaní knihy povedal, že ho mrzí, že sa k nej nedostal skôr. Možno by vďaka nej lepšie rozumel mame, o ktorú sa staral na sklonku jej života. Autor vysvetľuje, že dielo vznikalo z osobnej skúsenosti: „Veci, o ktorých píšem musím mať prežité. Téma odchádzania a vädnutia mi prirodzene vstúpila do života cez moju starú mamu.“ Starostlivosť o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných, rezonuje aj v rozhovore: „Umelá inteligencia nevykope priekopu na potrubie a nepostará sa o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. Viem si predstaviť, že ak budem pri sile a kultúra už nebude potrebná, že by som raz pomáhal ľuďom, ktorí sa o seba nedokážu postarať.“Rodák z Liptovského Mikuláša porovnáva mesto kedysi a dnes. Hovoríme aj o jeho bohatej prekladateľskej a redakčnej tvorbe, o tom, ako sa mu píše próza a ako poézia. Rozprávame sa aj o tom, čo nám môžu priniesť pochmúrnejšie dni. „Učím sa mať rád aj dni, ktoré som v mladosti nemiloval. Aj v sychravom počasí si idem zabehať do lesa. Je ľahké mať rád pekné dni, ale naučiť sa mať rád tie škaredé, aj to nás niekde môže posunúť,“ uzatvára.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Erotické scény v románe Nylonový mesiac od Jaroslavy Blažkovej, ktorý vyšiel v 60. rokoch, boli na svoju dobu skutočne pohoršujúce – aj preto, že ich napísala žena. Trpký ľúbostný príbeh rezonoval práve pre svoju otvorenosť. Dielo sa vymedzovalo voči predstave, že city a vzťahy sú menej dôležité než budovanie socializmu. Blažkovú nazývali „slovenskou Saganovou“ a patrila k najčítanejším autorkám v Československu. Totalitný režim ju vyškrtol z literárneho života. Jej kultový debut sa teraz prekladá do anglického jazyka. V letnom špeciáli vám prinášame videopodcast z programu Trojica Air, ktorý podporuje prekladateľov a prekladateľky slovenskej literatúry. O Nylonovom mesiaci sa rozpráva prekladateľka Katarína Wilmot s vydavateľkou Janou Cvikovou. Diskusiu vedie Dado Nagy.„V Anglicku žijem už 20 rokov a stále ma zaráža ako málo sa vie o živote za železnou oponou,“ hovorí prekladateľka. „Ide mi o to, aby som preniesla život z komunistického obdobia v Československu do anglickej literatúry.“ Vo videopodcaste vysvetľuje aj to, prečo ju kniha oslovila: „Irónia, ktorá srší z tej knihy sa mi veľmi páči.“  Minulý rok získala Jaroslava Blažková Cenu dvadsaťročia Anasoft litera.Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V štúdiu privítame Ivanu Dobrakovovú, autorku knihy Iné myšlienky (Marenčin, 2025). „V mojich textoch sa veľa je,“ hovorí spisovateľka v podcaste. V poviedkach figurujú aj matky posadnuté zdravím stravovaním. Kontrolujú jedlo nielen sebe, ale aj svojim deťom. „Nevidím na tom nič zlé, ak si niekto dá na desiatu mrkvu s humusom, no v kontexte školy je to zaujímavé, keď všade naokolo vidíte nakrájané párky a Nesquik,“ vysvetľuje hostka.Hrdinky trpiace ortorexiou vidia v kapučíne mlieko cicavca plné sexuálnych hormónov. Podľa autorky za takýmto spôsobom uvažovania často stojí potreba mať veci pod kontrolou: „Rozumiem tomu, keď človek chce mať kontrolu nad svojím telom, keď nad inými vecami kontrolu nemá.“ Priznáva, že aj ona má s jedlom komplikovaný vzťah: „S jedlom mám problém celoživotne, tak ako veľa žien. S metabolickým syndrómom som bojovala 24 rokov.“Zbierka poviedok sa dostala do tohtoročnej desiatky Anasoft litera a je nominovaná aj na Cenu René: „Teším sa, že sa moja knihy prebojovala aj do študentskej Ceny René, lebo je zbytočné robiť tabu z niektorých vecí.“ Ivana v rozhovore prezradila aj svoje letné plány: „Kým bude teplo, budem plávať. Je to jediný moment, keď cítim, že žijem.“Podcast ⁠Knižná revue⁠ pre vás pripravuje ⁠Slovenské literárne centrum⁠. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nové poviedky Dominiky Moravčíkovej s názvom Moment sily (KK Bagala, 2026) sa odohrávajú v tetovacom štúdiu, v azylovom dome, na opustenom odpočívadle, či na rodinnej oslave. „V každej poviedke je mužská postava, ktorá uvedie do pohybu svet a rutinu žien, ktoré ten svet obývajú. Prináša nebezpečenstvo, alebo rozbitie nejakých dojmov,“ približuje svoju novú knihu autorka. Jednou z hlavných postáv je aj tatérka s ekzémom: „Tatérske prostredie je pre mňa cudzie. Dlho som sa spytovala, na čo mám nárok, čo dokážem uchopiť a spoznať cez tvorbu a čo je potrebné spoznať mimo nej. Táto kniha sa dotýka prostredí a ľudí, ktorí sú mi vzdialení. Je to snaha priblížiť sa im a pochopiť ich.“ Hostka k názvu knihy uviedla: „Moment sily nevnímam ako niečo veľké, ale skôr ako niečo malé, povzbudzujúce, kofeínové. Chcela som názov, ktorý vyjadruje pohnutie, akési naštartovanie, alebo princíp pohybu.“ Posledná poviedka sa odohráva na rodinnej oslave: „Rodinné oslavy vedia byť ťažké a stresujúce, práve minulý týždeň som na jednej bola. Až ma zarazil pocit paniky, keď stom vstúpila do priestoru a videla členov rodiny, ktorých som dlho nevidela. Takéto úzkosti, strachy a boliestky sú v mojom písaní zdrojom, z ktorého tá literatúra vychádza.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V podcaste predstavíme knihy pre deti aj dospelých, po ktorých sa počas leta oplatí siahnuť. Kristína Soboň v úvode hovorí, že práve vďaka knihe Sedliačky lepšie pochopila mnohé vzorce, ktoré v našej spoločnosti pretrvávajú dodnes, najmä tie, ktoré sa týkajú postavenia a vnímania žien. Mária Vargová priznáva očarenie knihou Kolotočárka od Jany Wernerovej: „Kolotočári nám ukázali iba to, čo chceli, aby sme videli. Autorka nám ukázala celý ich svet zvnútra.“Prevedieme vás románmi, autobiografickými príbehmi, reportážami aj poéziou. Marek Vadas sa zároveň podelí aj o zážitky z knižného veľtrhu na Ukrajine: „Prvýkrát som bol na festivale, kde sa každú chvíľu prerušoval program, pretože Rusi bombardovali aj počas dňa.“Zoznam kníh spomenutých v podcaste: Joanna Kuciel-Frydryszak: Sedliačky (Absynt, 2025)Dávid Marcin: Poď! (Stonožka, 2026)Veronika Kolejáková: Ideme do divadla. Moja prvá kniha o divadle (Divadelný ústav, 2025)Johanka Janošíková: Boxerka (Stonožka, 2026)Tove Jansson - Kniha leta (Artforum, 2025)Édouard Louis: Zhroucení (Paseka, 2026)Jana Wernerová - Kolotočárka (Artforum, 2026)Virginie Despentes: Ahoj, debil (Inaque, 2026)Ján Púček: Sklená huta (Horská lucerna, 2026)Ján Smrek: Básnik a žena (Elán, 2004)Andrea Bokníková: Po zaviatych stopách (Slovenské literárne centrum, 2025)Stephen Chbosky: Charlieho malé tajomstvá (Slovart, 2016)Delphine de Vigan: Noc nič nezadrží (Odeon, 2022)Oksana Zabužko: Nejdelší z cest – (Větrné mlýny, 2026)Delphine de Vigan: Podle skutečného příběhu (Odeon CZ, 2023)Päť zbierok ukrajinských poetiek: Oksana Stomina, Anna Gruver, Natalka Marynčak, Daryna Hladun, Mariana KyjanovskaPodcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu je publicista a spisovateľ Peter Getting, autor knihy Studne mútne: Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Artis Omnis, 2026). V knihe skúma vzťah umelcov k totalitnej moci počas druhej svetovej vojny.„Zdalo sa mi fascinujúce, že vyše po troch desaťročiach po páde totality tu nemáme tieto témy spracované. Je to trochu nepohodlná téma, čo si budeme hovoriť. Roky rokúce sa okolo nej chodí so zapchatým nosom,“ zaznie v podcaste. Peter Getting otvorene hovorí aj o svojom rozčarovaní z toho, ako sa o niektorých autoroch rozpráva v školách či vo verejnom priestore: „Bol som naštvaný. Videl som, že to nie je kompatibilné ani s tým, čo učia deti v školách, ani s naratívom, čo sa o týchto spisovateľoch hovorí.“„Chcel som touto knihou vzbudiť diskusiu v spoločnosti, lebo to je prvý nevyhnutný krok k akejkoľvek reflexii,“ dodáva spisovateľ. „Pokiaľ dotyčný napísal kvalitné diela, fajn, ale potom občas básničku na Tisa, alebo len tak niekde poskakoval na nejakom večierku s gardistami – no tak my to nespomenieme? Budeme o tom mlčať? To sa nás už netýka?“  Autor chcel okrem kolaborantskej literatúry, poukázať aj na literatúru vzdoru: „Janko Jesenský, to je topka. Nemám až taký dokonalý prehľad, ale dosť pochybujem o tom, že v Európe existoval autor, ktorý dokázal byť tak kritický, že prakticky každé tri až štyri dni napísal protirežimovú báseň. A aby to nestačilo, prepašujú ju cez rôzne tajné kanále do zahraničia a odtiaľ znie zo zakázaného rozhlasu. To znamená, že Jesenský šľahá neslobodný režim kvalitnými veršami, ktoré zároveň ľudia vo vnútri tej totality môžu z tajne naladeného rádia počúvať.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zoja žije v Luxemburgu a pracuje v európskej inštitúcii. Blíži sa k päťdesiatke, no má pocit, akoby stále začínala od nuly. Jej príbeh môže pripomínať príbehy tisícok Slovákov, ktorí odišli do zahraničia. Autor knihy, Dušo Martinčok, predstavuje hlavnú hrdinku v podcaste takto: „Zoja sa mi páči vo svojej nedokonalosti, priznáva, že starnutie je pre ňu náročné. Vníma, že je v klietke, z ktorej ale nachádza cestu von. Je to drzé a dobré dievča. Má v sebe trochu z Pipi Dlhej Pančuchy a trochu zo žien na pokraji nervového zrútenia z Almodóvarovho filmu.“Román Zoja (Zrejme, 2026) zobrazuje život expatov – ich peripetie, vzťahy, prispôsobovanie sa novej krajine i väzby k domovine. Ako vníma svoj život mimo domova Dušo Martinčok? „Či chceme, či nechceme, zápasíme s pocitom vykorenenosti. Slovenská kultúra je bója, ktorá je dôležitá, keď ste v zahraničí.“Kniha sa dotýka aj kvír tematiky a prijatia vlastnej identity. „Pracujem v Luxemburgu a pohybujem sa v medzinárodnom prostredí. Mám viacero kamarátov zo západnej Európy a riešia presne toto. Ešte nedospeli do štádia, kedy by boli schopní a ochotní to so svojou rodinou otvoriť. Nedeje sa to iba vo východnej Európe,“ prezrádza spisovateľ. „Stále hovorím, aby to skúšali a dali šancu svojim blízkym. Nie vždy je to možné, ale v mnohých prípadoch je to iba náš vopred formulovaný strach. Hovorím to preto, lebo ja som to mal podobne. Bola to vec, ktorú som roky pred sebou tlačil ako balvan. Napokon som zistil, že sa nebolo až tak čoho báť. Nehovoriť o sebe ako o kvír človeku je neuveriteľná mučiareň. Nikdy nezabudnem na deň, keď sa mi to bremeno podarilo sňať z pliec.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami videopodcastu sú Daniel Hupko a Jana Jablonická Zezulová, autori publikácie „Chcela som viac / I wanted more“ (Múzeum mesta Bratislavy, 2025). Výstava Hana, ktorá bola v tejto inštitúcii sprístupnená, výrazne prispela k rozšíreniu povedomia o Hane Gregorovej. Zaznamenala úspech a stala sa impulzom pre vznik knihy. Videopodcast sa nahrával v knižnici múzea.„Táto kniha rozširuje poznatky, ktoré boli prezentované na výstave, je oveľa analytickejšia. A zároveň prináša témy, ktoré sú novo spracované. Sú v nej texty a aspekty z Haninho života, ktoré pre nás spracovali odborníci, kolegovia z iných inštitúcií,“ vysvetľuje Hupko a Jablonická dodáva: „Možno bude naša publikácia inšpiráciou, aby sa niektorí literárni historici a kritici pustili do reflexie jej diel, pozreli sa na to súčasnou optikou. Bolo pre nás dôležité sprítomniť Hanu, pozrieť sa na to, ako sa pozerala na medzivojnové a povojnové Československo, ako vnímala túto dobu s nádejou, ktorá sa nenaplnila. Je tam aj pohľad do jej vnútorného sveta, na knižky, ktoré čítala. Neustála kultivácia vlastného ducha je u nej stále prítomná, bola to jej celoživotná téma.“Hostka v rozhovore prezrádza: „Prekvapilo ma, aká bola Hana činorodá. Bola na tepe doby. Nezapájala sa len do aktivít, ktoré organizovali Slováci a Česi, ale snažila sa prepájať aj menšiny.“ Hupko si myslí, že Hanu Gregorovú možno považovať za outsiderku: „Pre Slovákov bola príliš čechoslovakistická, pre Čechov zas tá Slovenka, ktorá prišla do Prahy.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostkou podcastu je spisovateľka Susanne Gregor, autorka knihy Položivoty (Literárna bašta, 2025). Ide o príbeh opatrovateľky a samoživiteľky, ktorá každé dva týždne odchádza za prácou do Rakúska. „Kládla som si otázku, čo by ma muselo donútiť k tomu, aby som svoje dieťa nechala na dlhší čas u niekoho iného,“ vysvetľuje autorka a prezrádza, že k napísaniu románu ju inšpirovala tragická nehoda slovenských opatrovateliek v Rakúsku. Kniha u našich západných susedov zabodovala, dočkala sa adaptácie v prestížnom viedenskom divadle. V Rakúsku sa prvýkrát v histórii uviedla divadelná hra so slovenskými titulkami. „Urobili z toho komédiu, satiru. Bála som sa, ako knihu prijmú. Predsa len, je to dosť veľká kritika od cudzinky,“ hovorí prozaička. Román sa dostal aj do finálnej desiatky ceny Anasoft litera.Hostka v podcaste približuje mentalitu našich susedov: „Rakúšania rozmýšľajú úplne inak. Viac premýšľajú nad sebou. Všade, kde je blahobyt, sa ľudia začnú zaoberať len sami sebou. Tu sa rozmýšľa viac skupinovo. V Rakúsku je otázka: čo si želám ja. Na Slovensku je to skôr o tom, čo je v rámci možností, a potom si v tom nájdem svoje miesto.“Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.