Novinár Tomáš Forró napísal reportážnu knihu Spev Sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny. „Pátos je pre mňa neakceptovateľný, o Ukrajine treba začať hovoriť inak,“ vysvetľuje. „Mali by sme hľadať hlbšie témy. Snažím sa o to aj v mojej knihe. Rozprávať ten príbeh ešte raz a inak ako sme zvyknutí.“ Je presvedčený o tom, že aj bez pátosu si čitateľ v knihe emóciu nájde: „Mojim čitateľom sa to celé začína nejakým spôsobom prepájať. Začínajú vidieť v tých trpiacich a obetiach seba, vedia si to predstaviť,“ dodáva.  Tomáš Forró je priamym účastníkom bojových operácií, preto sa jeho slová nepočúvajú ľahko: „Všetci vedia, že pokiaľ Ukrajina padne, na rade sme my. Treba o tom hovoriť pokojne, triezvo a bez paniky.“ Tvrdí, že je celkom reálne, že o tri-štyri roky sa ocitneme v podobnej situácii ako Ukrajina: „Môže sa to stať. Nie našim deťom, nie našim vnukom, nie o 400 rokov, keď sem prídu mimozemšťania, ale ešte nesplatíte hypotéku na svoj byt a môžete ten byt stratiť. Tu, v tejto krajine. V susednom okrese, sto kilometrov na východ, ale možno aj v Bratislave.“   Pre novinára sú veľmi silnou témou muži. Vojna im spôsobuje neuveriteľne ťažké dilemy. „Som v odvodom veku a nechcel by som byť v ich koži. Vykašlem sa na Slovensko alebo budem hniť v zákopoch, ako to robia Ukrajinci?“ V knihe sa pokúsil vytvoriť čo najbohatšiu a najkomplexnejšiu snímku toho, čo videl a zažil.  Jeho hlavnou otázkou bolo, čo táto vojna spravila s ukrajinskou spoločnosťou. „O tom, ako táto vojna skončí, nevie ani Putin, ani Zelenskyj, nevie to ani Joe Biden. Nevie to nikto,“ uzatvára reportér.  Spomínaný podcastový seriál Za spevom sirén nájdete na tomto odkaze: https://skpodcasty.sk/podcasty/za-spevom-siren/ O knihe Spev sirén: https://www.litcentrum.sk/dielo/spev-siren Životopis autora: https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-forro/zivotopis-autora Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Spisovateľ Ján Púček a prekladateľ Andrzej Jagodziński hovoria o knihe Karpaty! a jej preklade do poľštiny. Prekladateľ vysvetľuje podľa čoho si vyberá diela, ktoré bude prekladať a ako sa dostal ku knihe Karpaty! „Knihu som najprv prečítal ako čitateľ, nie ako prekladateľ. Viete, prekladatelia inak čítajú knihy, ktoré idú prekladať. Detailne a pomaly, je to iný druh čítania.“ Ján Púček opisuje, ako vznikali prvé malokarpatské texty: „Písanie o Karpatoch bolo ako keď sa na človeka, ktorého veľmi dobre poznáš, pozrieš nečakane a z inej strany.“ Respondenti hovoria aj o populizme, ktorý ovládol priestor v strednej Európe, médiách, knižných trhoch a prezrádzajú, na čom pracujú a aké majú plány do budúcna. Prekladatelia slovenskej literatúry nielen prekladajú, ale sami iniciujú vydanie diel v zahraničných vydavateľstvách. Slovenské literárne centrum, Mesto Banská Štiavnica a LITA ich podporuje a ponúka im rezidenčné pobyty v rámci programu Trojica Air. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťami podcastu Knižná revue boli literárna vedkyňa a kritička Mária Klapáková a literárny vedec a publicista Radoslav Passia. Obaja boli súčasťou odbornej poroty, ktorá nominovala desať kníh do aktuálneho ročníka literárnej ceny Anasoft litera. V rozhovore sa dozviete, čím je táto desiatka špecifická a čo spája nominované tituly. „Väčšina autorov z desiatky je do istej miery už známa a ich mená fungujú ako overené značky,“ vysvetľuje Mária Klapáková. Obaja respondenti sa zhodli na tom, že je to neprekvapivo silný ročník. Budú hovoriť o zaujímavých debutoch i sklamaniach. Spomenú knihy, ktoré ich zaujali, hoci sa do finálovej desiatky nedostali. Desať najlepších diel rozoberú z pohľadu obsahu a formy. „Verím, že sme žiadny klenot, ktorý mal byť na výslní nepotopili. A ak áno, je to na naše triko,“ uzatvára Radoslav Passia. Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje raz ročne za najlepšie slovenské prozaické dielo, vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. Aktuálnu finálnu desiatku tvoria: Cabala, Lukáš: Spomenieš si na Trenčín? Dušek, Dušan: Deti v daždi Gibová, Ivana: Babička© Kováčik, Juraj: Bod zlomu Kucbelová, Katarína: Modrosleposť Kuľková, Miroslava: Hotel Balkán Pupala, Richard: Druhý čierny zošit Puškáš, Jozef: Vivat akadémia, zbohom, Čechov Rozenbergová, Vanda: Storočie Štefánik, Ondrej: Siroty Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ilustrátorka Daniela Olejníková a grafický dizajnér Pavol Bálik vyhrali hlavnú cenu na Bologna Ragazzi Award 2024. Získali ju v kategórii non-fiction za knihu Myko, českého vydavateľstva Baobab, ktorej autorom textov je Jiří Dvořák. Kniha je láskavým spravodajcom zo sveta húb. Hríby vydávajú vlastný časopis, knižke nechýba nápaditosť a vtip. Hostia v podcaste opisujú vzájomnú spoluprácu a atmosféru na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v talianskej Bologni, kde si cenu prevezmú. „Danka dala hríbom aj výraz,“ vysvetľuje Pavol Bálik. „Jej ilustrácie museli byť vedecké a zároveň prívetivé pre čitateľa. Tú mieru sa jej podarilo udržať majstrovsky.“ Daniela Olejníková dopĺňa: „Špeciálnosť tohto projektu som videla už v textovom základe, my tu možno žneme nejaký úspech, ale základ a originalita bola v texte. Jiří Dvořák prišiel s geniálnym nápadom.“ Na záver podcastu prebehne krátky telefonický rozhovor s vydavateľom Jurajom Horváthom z vydavateľstva Baobab, ktorý sa podelil o pocity z víťazstva a zo spolupráce so slovenskými umelcami: „Je to ideálny tím a to je niečo mimoriadne. Kde kto si myslí, že v dnešnom svete sa dá čokoľvek zameniť a všetko je nahraditeľné, ale ja si myslím, že to tak vôbec nie je.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ondrej Štefánik napísal knihu „Siroty“, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Tatran. Je o učiteľovi dejepisu na bratislavskom gymnáziu. Autor v novele odkrýva osamelosť, túžbu po zmysluplných vzťahoch, ale aj bizarný svet gymnaziálnych profesorov a ich študentov. Jeho hrdina si nemotorným spôsobom snaží nájsť partnerku a vzťah k študentom. Je vyhorený, frustrovaný a cynický. Kniha obsahuje veľa vtipných postrehov.   „Pri tejto knihe som chcel ísť, napriek jej temnému názvu do komickejšieho štýlu,“ vysvetľuje spisovateľ. „Musel som si dávať pozor, aby tam nebolo príliš zo mňa. Aby som nepísal o sebe, hoci sú tam nejaké prvky mojej osobnosti, môjho prežívania sveta a môjho pozorovania.“  Laureát ceny Anasoft litera v podcaste hovorí o téme duševného zdravia, o sociálnych sieťach, o tom, že keď píše, lepšie sa mu spí a aj o tom, čo pri písaní obľubuje najviac: „Páči sa mi sloboda, ktorú pri tvorbe mám, keďže písanie ma neživí.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Haiku je žáner japonskej poézie pozostávajúci tradične zo 17 slabík usporiadaných do troch veršov. Haiku nie je len žáner, deklaruje životnú filozofiu. Literárna vedkyňa Eva Urbanová a spisovateľ Matúš Nižňanský vysvetľujú, že haiku by sa dalo definovať ako tu a teraz. V našej domácej poézii sa autori vkladajú do veršov, v haiku by autor nemal byť prítomný. „Verše spája jednoduchosť, pravdivosť, umiernenosť, zdržanlivosť v emóciách a určitá hĺbka, ktorá z tohto pramení,“ vysvetľuje Eva Urbanová a pokračuje: „Keď čítame naše verše: Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Vieme, že Ivan Krasko nebol úplne šťastný. V haiku to znamená, že sa zmráka, stmieva a ide noc.“ Matúš Nižňanský opisuje, ako ho haiku očarilo a ako mu táto poézia pomohla: „Potreboval som sa upokojiť a vďaka haiku sa mi podarilo zabudnúť na okolitý svet.“ U nás je haiku stále neprebádaná forma poézie, hoci sa nájde dostatok autorov, ktorí sa tomuto žánru venujú. Chystá sa dokonca antológia slovenského haiku. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hostia podcastu, Lucia Mládeková z Tatranu a Vladimír Michal z Artfora hodnotia uplynulý knižný rok z pohľadu predaja a titulov, ktoré čitateľov zaujali najviac. Vysvetľujú, prečo sa snažia vydávať aj slovenských autorov a či má slovenská literatúra nejaké špecifiká. Dozvieme sa, ako prebieha proces edičného plánu a aký je vkus slovenského čitateľa. Prezradia, v čom ich ostatný vianočný predaj prekvapil a ako úzko súvisia ich tržby s klimatickými zmenami. S moderátormi Pavlom Sibylom diskutujú aj o tom, prečo zahraničné bestsellery nie sú na Slovensku zárukou úspechu. „Neprišli sme na to, prečo oceňovaní zahraniční autori nie sú u slovenských čitateľov obľúbení,“ hovorí Lucia Mládeková. Témou podcastu bol aj Fond na podporu umenia. Podľa hostí, jednania s ním dokazujú, že tam sedia ľudia, ktorí majú otvorené uši, bystré hlavy a sú ochotní počúvať pripomienky. Slovenský knižný trh sa podľa respondentov mení. Začína prevládať non-fiction a vychádza viac pôvodnej slovenskej literatúry, čo sa odrazilo aj na súťaži Anasoft litera. Z roka na rok musia jej porotcovia prečítať viac hodnotených kníh.  

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej. Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.  Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:  · Čo si hovorímev každom režime: prežime. · Čo moja žena povie, toplatí(m). · Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo. · Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo. · Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť. · Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy. · Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud. · Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok. · Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej. · V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

To, ako sa o zvieratách rozprávame a akú o nich píšeme literatúru, sa podpisuje na našom správaní voči zvieratám. Na právach a povinnostiach, ktoré im určujeme, či na etike, ktorú zvieratám prisudzujeme. Pohľad na zvieratá sa však v modernej spoločnosti aj pod vplyvom literatúry a humanitných vied mení a pred nami tak vyvstáva otázka,ako by sme sa k nim mali správať a čo by sme mali voči nim pociťovať.    Modrosleposť, nový román slovenskej spisovateľky Kataríny Kucbelovej, je plný rôznych obrazov zvierat, ktoré ukazujú vzťah človeka a zvierat v celkom prekvapivých súvislostiach. V podcaste hovorí o tom, čo ju k „románu o zvieratách“ viedlo, aká literatúra ovplyvnila jej vlastný pohľad na zvieratá, ale aj o zásadných rozdieloch medzi perspektívou humanitných vied a pozíciou krásnej literatúry. Druhá hostka, Ivana Hostová, skúma, akým spôsobom sa v našej kultúre ustálili určité stereotypné chápania zvierat a ako sa tieto koncepty odrážajú na našom vzťahu k zvieratám. Výskum v tejto oblasti pokladá za vzrušujúci a naliehavý zároveň. Tvrdí, že ekologickým problémom sa v súčasnosti nemôžu vyhýbať žiadne spoločenské odbory. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úspešná a oceňovaná poetka Katarína Kucbelová, napísala svoju druhú prozaickú knihu s názvom „Modrosleposť“. Vyšla minulý rok vo vydavateľstve Slovart. V príbehu vystupujú dvaja hlavní hrdinovia – introvertná rozprávačka a jej bývalý učiteľ Molnár. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu. Román otvára viacero tém, ako sú materstvo, násilie na ženách, starnutie, či smrť. Je to román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von. Rozprávačka prežíva neustály vnútorný konflikt. V podcaste zaznie ukážka, v ktorej sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo hibernovať. Priznáva, že naplno žiť nedokáže ani len polovicu z roka. Nočný spánok je pre ňu iba slabá kompenzácia, ku koncu roka sa cíti taká vyčerpaná, že by tri alebo štyri mesiace najradšej prespala. Katarína Kucbelová je autorkou viacerých básnických zbierok, jej prozaickým debutom bola novela „Čepiec“ (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku básní „K bielej“. Ukážku z jej najnovšej knihy „Modrosleposť“ číta herečka Lujza Garajová Šrámeková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.