Hilda Hrabovecká, rodená Friedmannová sa narodila v roku 1924, v chudobnej židovskej rodine v Prešove.  Bola jednou z tisíc mladých, slobodných, práceschopných dievčat a žien, ktoré boli prvým transportom, 25. marca 1942 deportované do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. A ako jednej z mála sa jej ho podarilo prežiť.O jej osude, o tom, ako holokaust vnímala, o tom, že považovala za nutné o ňom hovoriť, pripomínať dôvody a najmä dôsledky budeme hovoriť s etnologičkou, odborníčkou na holokaust a blízkou priateľkou pani Hildy Hraboveckej, Monikou Vrzgulovou, etnologičkou z  Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. V rozhovore sa dozviete:- prečo si jej otec myslel, že netreba ukryť, pretože ju do transportu určite nevezmú- ako vždy pripomínala, že ich bolo tisíc a nie 999 a nechcela, aby sa na tú jednu dievčinu, ktorá zomrela hneď po príchode do Auschwitzu zabudlo- akú prácu v koncentračnom tábore vykonávala- ako vnímala, keď tam privliekli aj jej staršiu sestru Lujzu- čo sa stalo s ďalšími členmi rodiny- ako vnímala pochod smrti- ako sa jej podarilo ujsť z Ravensbrücku a ukrývať sa v lesoch až do oslobodenia