Strata dieťaťa paralyzuje celý život. Čo robiť v prvých dňoch nevie nikto. Je tu však pomocná ruka, ktorá vás môže týmto neuveriteľne ťažkým životným období previesť láskavo, s porozumením a s dostatočným priestorom na vaše emócie. Lucia Kubíny je jednou z členiek občianskeho združenia Tanana, ktoré pomáha osirelým rodičom preniesť sa traumou a nájsť porozumenie v sebe samom.V rozhovore sa dozviete, že:- Aj dieťa, ktoré zomrelo v prenatálnom období, môžete dôstojne pochovať.- Ste legitímnym rodičom bez ohľadu na to, kedy ste o dieťatko prišli.- Len vy sami môžete rozhodovať o tom, do akej miery sa chcete konfrontovať s vašou bolesťou.- Ako je slovenské zdravotníctvo pripravené na pôrod dieťaťa, ktoré zahynulo v tele matky.

Jana Pitková je spoluzakladateľkou združenia Kolobeh života, v ktorom pomáhajú pozostalým prejsť smútením. Už 12 rokov organizujú pravidelné víkendové pobyty pre ovdovelých rodičov s malými deťmi, letné terapeutické tábory pre deti, svojpomocné online skupiny či dramaterapeutické dielne. Jana Pitková v rozhovore odhalila jej životnú cestu, ktorá ju priviedla k úlohe smútkovej poradkyne. Ona sama totiž upadla do odkladaného smútku po tom, čo celá jej rodina tragicky zahynula. Po 18 rokoch trápenia sa začala svoju traumu prijímať a dnes pomáha iným ľuďom s podobným osudom. 

Talentovaná umelkyňa s titulom Federácie európskych fotografov sa rozhodla nafotiť kolobeh života. Podarilo sa jej vytvoriť jedinečnú sériu fotografií z domáceho pôrodu, i rôznych rituálov, ktoré sú dôležité pre náš život. Po niekoľkoročnej práci sa rozhodla postaviť sa čelom téme, ktorá sa bežne na fotku nedostane. Spojila sa s mobilným hospicom, ktorý sa v domácom prostredí stará o smrteľne chorých pacientov a vďaka tomu vznikol fotografický cyklus Momenty, o ktorom sa rozprávame v tejto časti podcastu A čo potom. Gabriela Teplická prináša do spoločnosti diskusiu o náročnosti posledných dní po boku ľudí, ktorí zomierajú, a cez svoj projekt vzdáva hold zdravotníkom i rodinným príslušníkom, ktorí so svojimi blízkymi bojujú do ich posledného výdychu.

Počul tri hlasné údery z pitevne, v ktorej okrem neho nikto nebol. Adam pracuje iba rok v pohrebnej službe, no zažil toho už viac než dosť.  Pach smrti je vraj cítiť bezprostredne po tom, čo duša opustí telo.  Pozostalí sú schopní sa hádať o dedičstvo v čase, keď pracovníci len odnášajú telo pozostalého, ktorý skonal pred pár minútami. Najhoršie sú výjazdy, kde ide o mŕtve dieťa. Vraví však, že je to práca, ktorá ho baví a napĺňa.

Vôňa horiacich sviečok, urny a smútočné košele, duchovné workshopy i praktické rady pri strate blízkeho. K smrti dobrý festival, ktorý sme navštívili v Ostrave, bol skutočnou zmesou mnohých emócii a áno, aj keď to znie zvláštne, veľa sme sa aj smiali. Produkčná tohto podcastu Katka Biskupičová nám preniesla do rozhovoru atmosféru a zážitky z víkendu, ktorý nezažijete tak často. Na pódiu sa predstavil Alan Lowen, ktorý je zakladateľom projektu The Art of Being. V rámci neho už 40 rokov vedie zážitkové workshopy a dlhodobé výcviky zamerané na základné ľudské témy. Rovnako silný zážitok sme mali z prednášky Naděždy Špatenkovej, ktorá je psychologičkou, terapeutkou, gerontosociologičkou a odborníčkou na pozostalostnú starostlivosť. Špecializuje sa predovšetkým na krízovú intervenciu, poradenstvo v náročných životných situáciách, starostlivosť o seniorov a thanatológiu. Zo Slovenska prijala pozvanie fotografka Gabriela Teplická - svetovo oceňovaná  dokumentárna fotografka, ktorá zachytáva prechodové momenty v ľudskom živote formou vizuálneho umenia. Vypočujte si rozhovor a preneste sa spolu s nami na festival, na ktorý sa len tak hocikedy nedostanete.

Dovoliť si rozlúčiť sa tak, ako chceme, alebo tak, ako by si predstavoval zosnulý. Vykročiť z konvencií a urobiť poslednú rozlúčku netradične znie veľmi odvážne, ale môže to byť mimoriadne terapeutický okamih. Čo tak veselá hudba, alebo posedenie s rodinou v lese? Viac o tom, ako urobiť poslednú rozlúčku čarovnou, hovorí „ekofunebráčka“ Monika Kosshutt.

Napadlo vám niekedy, že “prach si a na prach sa obrátiš” nemôže v praxi fungovať, ak navlečieme telo mŕtveho do umelých tkanín a položíme do lakovanej truhle? Proces rozkladu tým totiž neuveriteľne predlžujeme. O záťaži pre životné prostredie nehovoriac. Ako to môžeme robiť inak? Odpovedá “ekofunebráčka” Monika Kosshut z projektu Funebra. 

Obdobie sviatku Všetkých svätých nás prirodzene pozýva na cintoríny za našimi blízkymi. Prečo tam ale chodíme? Prečo tam chodili naši predkovia? Ako sa zmenila dušičková výzdoba po tom, čo padol na Slovensku socializmus? Hosťom Viky Havránek bol etnológ Michal Uhrín, ktorý sa zaoberá vo svojej vedeckej činnosti zvykmi a rituálmi. Spoločne debatovali o  našich tradíciách, čo im predchádzalo a ako bežný život ovplyvňuje pohľad na svet a to, čo príde po smrti. Reč bola aj o pohrebných rituáloch pred tým, než sa v 70. rokoch začali stavať domy smútku a nebožtíci zostávali doma až do pohrebu. V novej epizóde podcastu A čo potom sa okrem výskumného pohľadu na posmrtnú vieru dozviete aj to, čo ovplyvňuje naše zážitky s duchmi. 

14. epizóda s názvom Čo nás naučila smrť je súhrn inšpiratívnych momentov z doterajších publikovaných častí podcastu A čo potom. Tento diel obsahuje zhrnutie prežívania smrti z pohľadu detí, seniorov, príbehy ľudí, ktorí stratili svojich najbližších a zaspomíname si aj na príbeh Laca, ktorý takmer stratil vlastný život.

Toto je 2. časť rozhovoru s Janou Gorst. Dulou, ktorá odprevádza na druhý svet umierajúcich a zároveň pomáha ich blízkym zmieriť sa s touto neľahkou situáciou. V tejto časti sa dozviete, aké je dôležitá úprimnosť k vlastnému prežívaniu, bolesti a ako vyzerá psychohygiena duly. Ak ste po prvej časti pocítili túžbu pomáhať iným ľuďom, ktorí strácajú svojho blízkeho, dozviete sa, či máte znaky spasiteľského syndrómu alebo sú to skutočné schopnosti, ako byť prínosom pre spoločnosť.