Keď sme sklamaní a smutní zo života, často krát blúdime. Ideme niekam a nevieme ani kam. Motívom tohto túlania je náš vnútorný smútok, sklamanie z udalostí, ktoré sa udiali. Rozumieme teda aj emauzským učeníkom. Zdá sa, že ich cesta má cieľ - Emauzy, ale v ich srdci cieľ nemá. Idú, pretože sú smutní a sklamaní. V tejto ich vnútornej depresii sa k nim pridáva Ježiš a nič lepšie sa im prihodiť nemohlo. Vstupujú totiž do dialógu s Bohom. Vyrozprávali mu všetko, dali ten smútok von zo seba a potom počúvali, čo im na to hovorí Ježiš.